Deň Slnka – 3.máj

"Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár."
(slovenské príslovie)

 Deň Slnka vyhlásila OSN v rámci programu pre životné prostredie UNEP  - United Nations Environment Programme (Environmentálny program spojených národov).
Slnko je naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Svojím žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi. Deň je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.

Slnko je naša najbližšia hviezda, ktorá svojím žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi. Máme radi slnečné rána, teplé slnečné dni a v neposlednom rade Slnko inšpiruje mnohých básnikov a spisovateľov. Pozrime sa však na našu hviezdu odborným okom.
Slnko sa zrodilo takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia (inde sa uvádza 90% vodík 8% hélium). Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia.
Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút.
Slnko sa skladá: z jadra (siaha asi do vzdialenosti 175 00 km od stredu), fotosféry (hrubá asi 400 km), chronosféry a koróny (koróna- Slnko obklopuje zdanlivo tenká biela plynová a čiastočne prachová vrstva, ktorá v skutočnosti dosahuje hrúbku niekoľko miliónov kilometrov. Každú sekundu uvoľňuje do priestoru prúd rýchlych elektricky nabitých častíc s celkovou hmotnosťou niekoľkých miliónov ton. Zem je pred týmito časticami chránená magnetickým poľom, ale môžu poškodiť umelé družice alebo kozmické lode. Na jeden kilometer štvorcový horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie.
Slnečná škvrna - je to tmavé miesto vo fotosfére, má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 °C nižšia.
•    vzdialenosť od Zeme 149,6 mil. km
•    priemer na rovníku 1 132 000 km
•    doba jednej rotácie 25,38 dňa
•    teplota na povrchu 5 500 - 6 000°C
•    teplota v strede 15 mil. - 20 mil.°C
•    hmotnosť 1,991 . 1030
•    stredná hustota 1,41 g/cm3
•    celkové žiarenie 3,86 . 1026 J/s
•    rýchlosťou 220 km/s mieri do súhvezdia Herkules
•    jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy trvá 230 mil. rokov
•    vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne