VŠETKO SA ZAČÍNA TAM, KDE SA INÍ OTOČILI CHRBTOM
- Ostatná aktualizácia: štvrtok, 17. január 2019, 05:47
-
Podrobnosti:
Napísal/a: Eleonóra Onuščáková II.ZB, dobrovoľníčka „Krajší deň“, jaz. korekcia článku PhDr. Bibiána Lojanová -
21-december-2018 16:13
Moja cesta sa začala tam, kde väčšina ľudí už nevidí zmysel ďalej bojovať. Rozhodla som sa preto, že dám týmto ľuďom dôvod bojovať ďalej a nevzdávať sa ani pri takej prekážke, ako je choroba alebo čas, kedy už sú odkázaní na pomoc druhých.
viac sa dočítate na stránkach spoločnosti proCare
Stala som sa dobrovoľníčkou programu KRAJŠÍ DEŇ. Najprv som váhala, či bolo toto rozhodnutie správne, no vzápätí mi prišla odpoveď. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť a zároveň to bolo dobrovoľné, čo je v tejto dobe neskutočnou výnimkou, že človek spraví niečo dobrovoľne a nič za to neočakáva. Zistila som, že je potrebné mať srdce na tom správnom mieste a správať sa ľudsky je to najdôležitejšie. Pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú, je vec, ktorú by mal robiť každý bez výnimky. Ja som sa rozhodla obetovať kus svojho voľného času pre dobro druhých. Vidieť tých ľudí, ako sa tešia vašej spoločnosti, je lepší pocit, ako tráviť čas niekde s kamarátmi potulovaním sa po meste. Práve táto dobrovoľnícka činnosť mi priniesla jedno nezabudnuteľné stretnutie.
3.12.2018 som sa stretla s významným človekom. Do michalovskej nemocnice Svet zdravia zavítal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Toto stretnutie vo mne zanechalo obrovskú stopu toho, že aj ľudia na čele našej krásnej krajiny dokážu oceniť prácu, ktorú robíme. Veľmi ľudský prístup nášho pána prezidenta vo mne vzbudil myšlienku, že je dobré robiť aj takéto veci. Netreba zabudnúť na to, že dobrovoľníci tu nie sú iba tak. Sme tu preto, lebo veľakrát vypĺňame voľný čas, sme dobrými poslucháčmi, ale zároveň sme priateľmi. Venujeme sa generácii staršej od nás, ale naša práca patrí aj tej generácii, ktorá prišla po nás. A tu má naša dobrovoľnícka činnosť najväčší význam, lebo učíme tých najmenších, že pomáhať druhým, keď to potrebujú, je správne. A pevne verím v to, že keď sa aj z nich raz stanú dobrovoľníci, presne vtedy si spomenú na to, ako sme im pomohli, keď oni boli v podobnej situácii.
